O Levoči

Levoča, historická a kultúrna metropola regiónu Spiš, sa nachádza v severozápadnej časti východného Slovenska. Mesto bolo založené na mieste slovanského osídlenia po tatárskom vpáde v roku 1242. Kráľ Štefan V. ho v roku 1271 vyhlásil za hlavné mesto Provincie spišských Sasov.

Hospodársky rozvoj mesta ovplyvnili udelené privilégiá, z ktorých najdôležitejším bolo právo skladu. Vďaka nahromadenému kapitálu v 14. a 15. storočí sa mesto Levoča stalo stredoeurópskym obchodným centrom. O bohatstve mešťanov slobodného kráľovského mesta svedčí množstvo zachovaných meštianskych domov, sakrálnych stavieb a pamiatok, či rozsiahly hradobný systém.

S Levočou je spojený život a dielo Majstra Pavla, tvorcu najvyššieho dreveného gotického oltára na svete – hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba. Rozvoj mesta bol v 16. – 18. storočí obmedzený v dôsledku šľachtických povstaní a tureckej expanzie. V 19. storočí sa Levoča stala správnym centrom Spišskej župy. Zachované architektonické prvky stredovekého mesta radia Levoču medzi najkrajšie mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku.

V roku 2009 bola Levoča zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť lokality „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“.